Vzťah medzi písmoznalectvom a vedeckou grafológiou /psychológiou písma/

Vedecká grafológia, resp. psychológia písma je aj vzdelanými laikmi často zamieňaná s písmoznalectvom. Sú to príbuzné odbory. Spoločné majú to, že obe disciplíny skúmajú písomný prejav, rozdielne je to, že každá z nich z iného uhla.

Grafológia sa zaoberá vzťahom medzi osobnosťou a písomným prejavom na základe rôznych interpretačných systémov. Svojim zameraním sa najviac blíži projektívnym psychodiagnotickým technikám, zatiaľ ale nie je celkom docenená.

Písmoznalectvo sa podieľa na identifikácii pisateľa. Analyzuje rukopis, event. podpis s cieľom určiť autora písomnosti, resp. určuje pravosť či nepravosť posudzovaného písomného prejavu. Najčastejšie rieši prípady v súvislosti so skúmaním písma anonymných dopisov, pravosti podpisov na výplatných listinách, daňových priznaniach, zmluvách či dokladoch iného druhu, posledných vôlí.

Zjednodušene povedané, kým grafológia sa snaží určiť aký je pisateľ ako osobnosť, tak písmoznalectvo zasa kto je pisateľom.

Základy grafológie nemôžu byť písmoznalcovi na škodu, pretože mu umožnia sledovať aj šírší kontext a viacero súvislostí s písmoznaleckým skúmaním (napr. všeobecné tendencie k zníženej vierohodnosti a zastieracím a disimulatívnym manévrom u človeka ktorý má záujem poprieť pravosť svojho podpisu pri zaisťovaní skúšok písma, ap.) Je ale pravdou, že kvalitná znalecká práca sa zaobíde aj bez týchto poznatkov.